13.04.2013 19:51
Sv. Valentín, 8 marec a nielen to...
Rada by som chvíľu hovorila o takých sviatkoch ako je Deň svätého Valentína, 8. marec, Deň matiek, atď...v podstate o sviatkoch, ktoré nie sú narodeninami a/alebo meninami. Oslavy, ktoré môžu mať veľmi veľkú dôležitosť pre niektoré ženy. A chcela by som trochu analyzovať správanie tých, ktorí sú pri nás často veľkú časť života, tých, ktorí sa nazývajú silnejšie pohlavie, tých, ktorí sú ešte aj dnes privilegovaní v mnohých krajinách a v mnohých profesiách, prosto jednoducho povedané - MUŽOV.
MUŽ mal odjakživa a samozrejme Úctu, Práva a osobné Slobody. ŽENY miesto toho bojovali po stáročia za to, aby veľmi pomaličky získali svoje slobody a práva, a ich boj o získanie rovnakej úcty ako majú MUŽI sa ešte neskončil. ŽENY strávili stáročia utláčané a museli čeliť všetkému možnému, len aby dostali aspoň malú šancu ukázať, že sú na rovnakej úrovni ako MUŽI. Aby ukázali, že nie sú vecami, ktoré držíme doma na parádu, ani zvieratami iba na rozmnožovanie sa. Museli dať mnoho dôkazov o tom, že používajú vlastný mozog, že sú dobré spisovateľky, poetky, profesorky, maliarky, umelkyne, účtovníčky, ekonómky, vedkyne vo fyzike, chémii, matematike, prírodných vedách, že majú zmysel byť filozofkami, že sú dobré v satire a irónii a mnohých ďalších veciach.
Kto kedy žiadal o dôkazy tohto druhu MUŽOV?
ŽENY toto všetko získali tvrdou prácou, prinášaním mnohých a veľkých obetí, popri ich každodenných „povinnostiach“ v domácnosti, vychovávajúc deti a starajúc sa o ne, slúžiac im a ich otcom. A boli úspešné, nakoniec sa im to podarilo!!!
Kým MUŽI, vracajúc sa späť z práce, boli unavení a chceli si oddýchnuť, alebo venovať sa svojim koníčkom, prípadne sa zhromažďovali v mužských Kluboch, aby mohli diskutovať, si so samozrejmosťou nárokovali servis a obsluhu od ŽENY.
Právo na odpočinok bolo mužskou výsadou! V niektorých smutných prípadoch je tak ešte aj dnes...
Tak sa pýtam, prečo si veľa MUŽOV myslí, že všetko je samozrejmosťou?
Že my ŽENY, sme/budeme vždy tu pre nich, bez ohľadu na to, aké je/bude ich správanie voči nám?
V súčasnosti už nežijeme v mentálnom stredoveku a máme tu mnoho príkladov, že ŽENA je silná – že je silnejšia ako MUŽ, že môže robiť veľa vecí v živote sama, a že vie premeniť sen na realitu.
Inteligentní MUŽI to vedia a oceňujú ŽENY s prirodzenosťou a pýchou. Som potešená, že existuje stále viac a viac MUŽOV, ktorí si uvedomujú hodnotu ŽENY.
Ale som zároveň aj veľmi smutná, pretože vidím, že takých MUŽOV stále nie je dosť, že ešte je dosť takých, ktorí sa chovajú k ŽENÁM ako MUŽI spred stáročí.
Ešte sú aj takí MUŽI, ktorí keď majú trochu pomôcť svojej ŽENE, tak sa sťažujú toľko, že ona sa nabudúce vzdá možnosti požiadať ich o pomoc a radšej si všetko urobí sama. Tento typ MUŽA je potom vždy veľmi prekvapený, keď je odrazu opustený, keď jeho ŽENA zvolí samotu ako mať zlého životného partnera.
A čo to má dočinenia so sviatkami ako Deň svätého Valentína, 8. marec, atď...?
Má to s tým veľmi veľa....
...s 8 marcom:
...pretože MUŽ, ktorý rešpektuje svoju ŽENU, si zvyčajne ctí všetky ŽENY. A nemá žiadny problém zagratulovať ŽENÁM v rodine, priateľkám, kolegyniam, či dokonca aj úplne neznámym ŽENÁM.
Naopak NEzagratulovať a priori prípadne s triviálnymi výhovorkami alebo vysvetleniami, typu: „tento sviatok je príliš komerčný“, „konzumný“, „ja odmietam tieto sviatky", "tieto sviatky mi nič nehovoria", je jednoducho akt neúcty k vlastnej ŽENE a tiež ku všetkým ŽENÁM na svete, a neúcta k tomu, za čo ŽENY bojovali tak strašne dlho. Mnohokrát takéto mužské chovanie je znakom toho, že takýto MUŽ dostal chabé historické vzdelanie a málo výchovy v rodine, ktorá by mala byť prvým miestom, kde by sa MUŽI mali naučiť rešpektu k ŽENÁM vo všeobecnosti.
Ako môže MUŽ očakávať rešpekt od svojej manželky, priateľky, dcéry alebo len kamarátky, ak on sám nepreukáže rešpekt voči nej?
Čo si myslí MUŽ, ktorý sa rozhodne, že 8. marca nebude nikomu gratulovať? Možno, že tým, že niektorej ŽENE zagratuluje, sa zosmiešni alebo strápni? Alebo že všetkým naokolo tak ukáže svoje slabosti? Alebo že zagratulovaním rozbije alebo zničí ten obraz o sebe, obraz „ŽELEZNÉHO MUŽA“, ktorý si roky budoval?
Podľa mňa, práve nezagratulovaním sa zosmiešni a stane sa triviálnym, detinským a trápnym.
Má to s tým veľmi veľa....
...aj s dňom Sv. Valentína:
Prečo si veľa MUŽOV myslí, že v tento deň nám musia povedať, ako veľmi nás milujú?
Mnoho z nich to odmieta a predstierajú, že je to len ďalší normálny deň.
No....super....môže byť....ale....
...ale dajte nám to teda vedieť v priebehu celého roka, pretože keď to my cítime, tak vám to vždy povieme...alebo vám to dáme najavo cez malé alebo veľké veci...
...prečo inak by sme vám dali deti? Ak nie z lásky...
...prečo inak sme s vami a znášame veľa vecí a vašich nálad? Ak nie z lásky...
...prečo inak sa o vás staráme, keď ste chorí, pamätáme si, kedy musíte ísť na kontrolu k lekárovi atď..? Ak nie z lásky...
...prečo inak vás nevymeníme za prvého o trochu lepšieho od vás? Ak nie z lásky...
LÁSKA je prirodzený cit, netreba ho skrývať alebo hanbiť sa zaň, keď niekoho milujeme...
Pretože život je veľmi krátky, a nikto z nás nevie, ako dlho tu bude. Takže je lepšie, keď si povieme pekné veci častejšie, tak aspoň život, ktorý je často veľmi tvrdý a krutý, si môžeme urobiť trošku znesiteľnejším a krajším.
Prečo na začiatku robíte všetko pre to, aby ste nás očarili a ste schopní priniesť nám aj modré z neba a o pár rokov potom predstierate, že neexistujeme? Ak je láska preč, kde je teda ÚCTA?
Prečo keď je to tak, by sme vás nemali opustiť? Pretože máme spolu deti? Nesprávny myšlienkový pochod....
Všetky ŽENY sú schopné používať svoj mozog a rozhodnúť sa, že nechcú žiť takýmto spôsobom.
Možno by sme si všetci mali iba uvedomiť, prečo sa berieme, prečo žijeme spolu, alebo máme spolu deti.
VŠETKO LEN PRE LÁSKU...
Takže ospravedlňte nás sentimentálne ŽENY, že niekedy si to chceme pripomenúť, aby sme nezabudli dôvod, prečo sme s vami, a buďte dostatočne milosrdní a doprajte nám tú radosť počuť, vidieť a pochopiť, že vaša láska a úcta k nám je stále obrovská a nekonečná.
A my ŽENY vás za to budeme obdivovať a večne zbožňovať... :-)