Rozprávky.... a realita....

Mám rada rozprávky. Kreslené, animované, hrané, staré, nové, moderné...proste všetky, ktoré sú dobré, majú v sebe posolstvo, vtip, iskru, záhadu...niečo čo vo mne zostane. Myšlienka, nad ktorou sa zamyslím, vtipné hlášky...prípadne poučenie :-)

Najnovšie sa mi páči rozprávka ktorú vysiela každý piatok jojka : KDE BOLO TAM BOLO....

Najprv som si povedala : "Určite ďaľšia blbosť....", ale náhoda chcela, aby som sa na to chvíľu v telke pozerala a....

...a zistila som, že je to super rozprávkový fantasy seriál, ktorý je napínavý aj poučný a nachádzam v ňom veľa inšpirácií na riešenie problémov z bežného života. Dokonca viem podľa rozprávok už odhadnúť ďaľší vývin tej-ktorej konkrétnej situácie v normálnom živote a nielen mojom...

Určite má každý z nás nejakú "zlú čarodejnicu", proti ktorej bojuje, aj "princa" či "princeznú", pre ktorého-ktorú nám srdce bije silnejšie...v týchto moderných rozprávkach sa nájde každý.

O každej z rozprávok by sa dalo niečo povedať, ale mňa teraz napadla táto:

Duch z lampy dostane slobodu a jedno želanie od dobrého kráľa-ktorý sám nič nepotrebuje...a ten istý duch potom už ako slobodný človek, vezme kráľovi ženu a samotného kráľa zabije...a keď splní vôľu kráľovnej a je ňou odvrhnutý vysloví želanie, ktorým sa sám uväzní na večnosť do zrkadla.

Za dobro sa odplatil kráľovi, tým, že ho zabil a chcel mu prebrať jeho ženu. Za to všetko zaplatil však kruto : sám sa stal znovu väzňom...

Z toho vyplýva, že duch bol vlastne nepoučiteľný...a ešte aj to, že zahrávať sa s určitými vecami sa neoplatí...a že, keď je niekto neslobodný vnútorne, tak neslobodným aj zostane, aj keby mu tú slobodu niekto daroval...

Mať slobodu a nevedieť čo s ňou, nie je výhra, ale obrovská záťaž, osamotenosť a trápenie...